Projekcie a rozbory: Web stránka

        • O predmetoch

        • Drahí študenti

          ponúkame vám návod ako sa dívať na filmy a ako sa pokúsiť urobiť kvalitný rozbor filmu.



          Projekcie a rozbory

           

          / KULTOVÉ AUDIOVIZUÁLNE DIELA /

           

          ANOTÁCIA

          Predmet je zameraný na získanie orientačného prehľadu v oblasti kultového filmu (umeleckého, aj populárneho), v jeho žánroch, námetoch, konvenciách, inováciách a na získanie vedomostí o teoretických konceptoch a metódach súčasnej filmovej teórie. Cieľom výučby je zvýšiť senzitivitu poslucháčov k moderným prostriedkom vizuálneho vyjadrovania a naratívnym postupom a taktiež rozvíjať zručností pri aplikácii teoretických konceptov a metód. Očakáva sa, že poslucháč si osvojí rozmanité percepčné, analytické a interpretačné schopnosti potrebné na kritický rozbor filmu (a všeobecne mediálneho produktu), naučí sa samostatne formulovať vlastný názor na audiovizuálne dielo s využitím odbornej terminológie a dokáže pochopiť mechanizmy, prostredníctvom ktorých tvorcovia filmu vytvárajú významy, vedú divácku pozornosť a pôsobia na jeho emócie.

           

          Kľúčové slová: kultový film, klubový film, art film, filmová dramaturgia, semiotika filmu, herecká hra, filmová reč

           

          PROJEKCIE

          Na projekciách odporúčame značiť si svoje dojmy z filmu a postrehy (postavy, významné dejové zvraty, nápadné prvky, zaujímavé estetické prostriedky a pod.), komentáre, myšlienky na papier. Pomôžu Vám pri práci nad rozbormi, ako aj pri tvorbe vlastnej práce. Je to vlastne dokumentácia filmu, ktorý ste práve videli a umožní Vám lepšie si ho zapamätať.

           

           

          ROZBOR FILMOVÉHO DIELA
          /KLAUZÚRNA PRÁCA/

          Obsahová stránka:

          Predmet klauzúrnej práce: Predmetom klauzúrnej  práce je rozbor jedného z filmov premietnutého v priebehu roka. Nemôžete rozoberať ľubovoľný film (teda taký, ktorý nebol premietnutý na hodinách).

          Forma klauzúrnej práce: Klauzúrna práca musí byť napísaná vo forme tvorivého filmového rozboru. Práca nemá byť filmovou recenziou.

           

          Obsah klauzúrnej práce: Filmový rozbor bude obsahovať tieto časti:

           

          1. úvod (zaradenie, základná charakteristika a žánrové vymedzenie filmu),

           

          2. analýza filmu podľa vybraného modelu (dramaturgická analýza; semiotická analýza; analýza hereckých výkonov; analýza prvkov filmovej reči a prvkov kultovosti),

           

          3. interpretácia filmu;

           

          4. záver (zhodnotenie).

           

          Tieto časti by nemali byť osobitne vyčlenené a pomenované v texte, ale musia sa v texte vyskytovať. Celistvosť, plynulosť a myšlienková celistvosť textu má prednosť pred mechanickým vyčlenením a spracovaním jednotlivých častí.

          Formálna stránka:

          Rozsah: min. 2 normostrany.

          Treba uviesť Vaše meno, ročník, predmet. Nezabudnite tiež uviesť názov filmu, ktorý ste rozoberali a analytický model, ktorý ste pri rozbore použili!

          Úprava: Times New Roman, veľkosť písma 12; riadkovanie 1,5; okraje 2,5 cm (štandardná úprava)

          Prílohy: Do prílohy treba dať zoznam použitej literatúry (ak ste pracovali s literatúrou). Nepovinné sú filmografické údaje (minutáž, krajina pôvodu a rok vzniku, réžia, scenár, kamera, hudba, herecké obsadenie). Profil režiséra, stručný obsah filmu, fotografie a grafický materiál môžu byť uvedené v prílohe. Prílohy sa však  nerátajú do celkového rozsahu práce!

          Citovanie: V klauzúrnej práci je nutné dodržať korektné citovanie a parafrázovanie všetkých použitých zdrojov vrátane internetu. Práce s nepôvodným obsahom (plagiáty) a práce s porušením etiky a techniky citovania nebudú akceptované! Internetové adresy musia byť zapísané v takej forme, aby boli funkčné (budeme si ich overovať). Treba zapísať úplnú adresu internetovej stránky spolu s názvom dokumentu, autorom (ak je) a dátumom denného prístupu. Nestačí uviesť iba základnú adresu servera (napr. www.kinema.sk).

           

          Jazyková stránka: Práca musí spĺňať štandardnú jazykovú úroveň, nesmú v nej byť hrubé gramatické chyby. Je vhodné si po sebe prácu pred odovzdaním prečítať, prípadne dať ju prečítať niekomu inému kvôli kontrole chýb.

          Štylistika a úprava textu: Klauzúrna práca musí mať dobrú štylistickú úroveň. Používajte celé, rozvinuté a zmysluplné vety, nepíšte text „formou odrážok“, akoby išlo o poznámky z vyučovania. Treba si dať pozor na prehľadnú úpravu práce (grafická celistvosť textu), logické myšlienkové členenie textu (úvod, jadro, záver), používanie odstavcov (nová myšlienka alebo téma by mala byť v novom odseku, nemali by ste písať bloky textu na celú stránku bez jediného odseku, rovnako nepoužívajte enter po každej jednej vete až troch vetách).

           

           

          Metodika vypracovania:

           

          Postup pri písaní práce: Pri písaní práce sa oprite o svoju vlastnú divácku skúsenosť. Využite ju ako východisko pre analýzu a interpretáciu, skúste sa ňou intuitívne riadiť a neskôr svoje prvotné, predbežné dojmy overovať. Ak chcete rozobrať, aký film je a aké významy obsahuje, musíte mať jasno v tom, aký ste mali z filmu dojem. Kvalitná analýza a interpretácia Váš zážitok z filmu prehĺbi, potvrdí, pomôže Vám ho definovať, pomenovať vlastné pocity a takto spracovaný film si budete oveľa dlhšie a intenzívnejšie pamätať. Prácu píšte tak, aby výsledok bol myšlienkovo ucelený a logicky uzavretý. Pokúste sa nájsť rovnováhu medzi čo najväčšou presnosťou, výstižnosťou a zároveň tvorivosťou, originálnou výpoveďou. V práci musíte priniesť vlastný názor a pohľad.

          Čo je to analýza a interpretácia? Analyzovať film znamená rozobrať, vysvetliť funkcie diela, odkryť mechanizmy, ktoré sa podieľali na celkovom vyznení diela. Analýza by mala poukázať na „architektúru“ filmu. Ak v nás film ako v divákoch vyvolá určité pocity, efekty, analýza by mala ukázať, akými prostriedkami to tvorcovia dosiahli. V analýze nestačí vymenovať to, čo sa vo filme vyskytlo, treba uviesť aj konkrétne príklady, kde, kedy, prečo. Interpretovať film znamená vyložiť význam týchto prostriedkov, teda premýšľať o tom, prečo sú tam, ako pôsobia na diváka a čo sa mu snažia tlmočiť. Interpretovať film neznamená rekonštruovať úmysel autora (čo tým chcel autor povedať), lebo autori filmu nevyužívajú film na to, aby nám komplikovaným spôsobom oznámili nejakú triviálnu myšlienku. Ide im skôr o vytvorenie príbehu, ktorý môžeme prežívať a v tomto príbehu chcú priniesť nejakú komplexnejšiu výpoveď o živote, spoločnosti, kultúre; umelecké posolstvo. Pri interpretácii filmu ide o skonštruovanie významu na základe možností, ktoré film ponúka, s ohľadom na divácku skúsenosť. Dobrá interpretácia je akoby prienikom filmu a diváka a vždy prináša niečo nové, nový postreh, jedinečný pohľad, skúsenosť. Pri interpretácii sa treba usilovať objaviť a komentovať významy, ktoré do daného diela vložili tvorcovia, a ktoré ste v ňom ako diváci vypozorovali. Interpretácia filmu by nemala byť oklieštená na analytický model, ktorý ste si zvolili (filmový rozbor nemá byť technickým opisom, „rozanalyzovaním“ bez následnej syntézy), ale jej funkciou by mal byť „výklad“ filmu ako celistvého diela. Interpretácia filmu by mala byť najosobnejšou a najkreatívnejšou časťou seminárnej práce. V analýze a interpretácii je rozhodujúca argumentácia, podloženie pozorovania alebo konštatovania konkrétnym príkladom, faktom, zdôvodnením.

           

          Príklady na filmové rozbory (sú to syntetické rozbory, nevychádzajú z nižšie uvedených analytických modelov, ale obsahujú ich prvky, metodológiu):

           

          Popol a diamant. [online] Dostupné na: <http://filmdart.sk/mediawiki/index.php/Popol_a_diamant>

          → dramaturgická analýza doplnená o charakteristiku prvkov filmovej reči.

          Posledné pokušenie Krista. [online] Dostupné na: <http://filmdart.sk/mediawiki/index.php/Posledné_pokušenie_Krista>

          → semiotická analýza zameraná na charakteristiku autorského zámeru, kultúrneho kontextu a na interpretáciu hlavnej postavy

          - server Filmdart.sk bude od Vás pýtať prihlasovacie meno a heslo.

          LOGIN: filmdart

          HESLO: filmdart

          Analytické modely:

          Komunikačná estetika hodnotí vnímanie filmového diela ako proces, ktorý má troch členov. Možno si ho predstaviť na modelovej osi 1. režisér – 2. film – 3. divák. Lebo (1.) režisér chce niečo povedať, (2.) vyjadrí to určitým spôsobom, (3.) a bol by rád, keby toto posolstvo pochopil istý typ diváka a to najvhodnejším možným spôsobom. Keďže film je nositeľom určitého posolstva, nemožno ho interpretovať ľubovoľným spôsobom. Film nemá iba jednu možnosť výkladu, ponúka ich viacero, avšak kladie im určité limity, obmedzenia.

          Na našom predmete pracujeme so štyrmi analytickými modelmi. Jednotlivé modely zdôrazňujú odlišné členy na uvedenej komunikačnej osi. Každý z týchto modelov uvádzam spolu s vymedzením prvkov, na ktoré kladie DÔRAZ a prvkov, ktoré sú naopak (nepodstatné). Nasleduje pomocná otázka, cieľ, stručný popis metódy a výber jednotlivých parametrov, ktoré treba rozobrať.

           


          A) DRAMATURGICKÁ ANALÝZA
          :

           

          Komunikačná os: REŽISÉR – FILM – (divák)

          Pomocná otázka: O čom film je?

          Cieľ: Analyzovať štruktúru príbehu

          Popis: Dramaturgia sa snaží popísať zákonitosti, vlastnosti a pravidlá tvorby filmu ako príbehu. Zamýšľa sa aj nad spôsobmi, akými film vníma a prežíva divák a ako v ňom vyvolať a udržať stav účasti na jeho deji. Kým v epických literárnych formách rozpráva o osudoch postáv autor, v dramatických formách (divadlo a film) postavy vstupujú priamo do života. Dráma predvádza ich vlastný príbeh. Dráma je preto konanie a rozprávanie postáv, ktoré je inscenované tak, akoby sa odohrávalo priamo pred očami diváka. Podľa Zuzany Gindl-Tatárovej je dramaturgia vedenie divákovej pozornosti, vedomá manipulácia empatiou diváka. Opiera sa o skutočnosť, že divák podvedome prežíva predvádzané konanie ako skutočné, napriek tomu, že ide iba o štylizovanú simuláciu reality. V dramaturgickom rozbore sa sústreďujeme len na samotný príbeh a jeho štruktúru, pričom úplne bokom ponechávame režijnú realizáciu tohto príbehu (nerozoberáme réžiu, kameru, herecké výkony a podobne). Súčasťou rozboru má byť analýza silných a slabých stránok príbehu spolu s návrhom vlastného riešenia sporných miest.

          Parametre: Námet filmu (výstižne sformulovať jednou vetou!); idea filmu (výstižne sformulovať jednou vetou!); žáner – žánrové prvky (vymenovanie, charakteristika a konkrétne miesta výskytu); postavy a ich charakteristika (charakter a vnútorná motivácia postáv); základný konflikt; hlavný príbeh a vedľajšie dejové motívy; v prípade európskeho filmu členenie deja podľa Aristotela a preskúmanie jednotlivých fáz (expozícia, kolízia, kríza, peripetia, katastrofa); v prípade niektorých amerických filmov členenie deja podľa amerického kľúča – ak sa dá aplikovať (prvý akt, druhý akt, tretí akt).


          B) SEMIOTICKÁ ANALÝZA:

           

          Komunikačná os: (režisér) – FILM – DIVÁK

          Pomocná otázka: Čo nám film hovorí?

          Cieľ: Analyzovať význam filmu (významy vo filme)

          Popis: Semiotika je teoretická disciplína, ktorá sa zaoberá znakmi, skúma proces označovania, tvorby významov a výmeny informácií (komunikáciu). Osamostatnila sa z jazykovedy, kde jej teoretickú existenciu predpovedal Ferdinand de Saussure (Kurz všeobecnej lingvistiky) – malo ísť o odbor, ktorý by neskúmal iba jazykové jednotky, ale sústredil by sa na širšiu kategóriu znakov. Semiotika analyzuje štruktúru filmu ako textu, skúma jeho komunikačné možnosti, znaky a významy, ktoré sú v diele zakódované. Semiotika je univerzálna metóda, ale asi najlepšie sa hodí na tie filmy, ktoré kladú väčší dôraz na obraz, ako na príbeh. Sú to „vizuálne filmy“, ich príbeh nemusí byť silný alebo na prvý pohľad zrozumiteľný, je skôr druhoradý. V týchto filmoch sa akoby oveľa viac vecí „ukáže“, „zjaví“ ako „stane“. Pri rozbore nás zaujíma symbolika, predmety, alegorické postavy, farby, priestor, zvláštne miesta, plynutie času, netradičné formy rozprávania, prelínanie rôznych časových osí, významová hra s divákom.

          Štruktúra filmového časopriestoru, štruktúra komunikačných stratégií filmu (naratívne pozície), paradigmatický/syntagmatický výber, rodové stereotypy (maskulínnosť/feminínnosť), realistickosť/fiktívnosť, hrdina ako znak, predmety vo funkcii symbolov, vizuálne metafory, použitie farieb vo funkcii zvýznamňovania, uhly kamery, kamerový a vnútrozáberový pohyb, ďalšie filmové znaky, informácie, významy a kultúrne konotácie.

           


          C) ANALÝZA HERECKÝCH VÝKONOV:

           

          Komunikačná os: (režisér) – (film) – DIVÁK

          Pomocná otázka: O kom film je?

          Cieľ: Analyzovať postavy a spôsob ich vykreslenia

          Popis: Účelom rozboru hereckej hry je porozumieť prostriedkom, akým boli vytvorené filmové postavy a tak pochopiť pocity, ktoré z nich máme. Herci na plátne umožňujú divákovi citovú identifikáciu a účasť na príbehu. Divák na hercov reaguje ako na živé bytosti, bojí sa o osud postáv, ktoré stvárňujú a prežíva ho spolu s nimi, ale súčasne vie, že ide o fikciu. Sledovanie umenia hereckej hry vo filme sa nevylučuje so vciťovaním sa do postavy a stotožnením sa s ňou. Herec plní vo filme dvojitú úlohu, je súčasným človekom a zároveň hrdinom. Jeho mimiku, gestikuláciu, postoje a pohyb (základné vyjadrovacie prostriedky) film rozdeľuje do záberov a spája ako naratívny text, rozprávanie. Jurij M. Lotman postrehol, že výsledný dojem z filmovej postavy si neutvárame len na základe jej gestikulácie, pohybu v priestore a rečového prejavu, ale aj prostredníctvom takmer nebadateľnej mimiky, z pohľadov do filmovacieho priestoru a mimo neho, z uhla, v akom je postava snímaná, z osvetlenia a z celkovej „kompozície“ objektu jej tela. Podľa Lotmana sa na jednej strane sa herec usiluje o maximálne slobodný a prirodzený prejav, na druhej strane je jeho hra závislá od masiek, konvenčnej hereckej postavy a zložitých systémov typických gest. Film však nevyužíva rôzne typy konvenčného správania sa herca, ale ich aj aktívne tvorí. Zvláštnosťou je mytologizovaná osobnosť herca, divák často očakáva úlohy alebo prejavy typické pre osobnosť herca. Pri rozbore hereckej hry vždy berieme do úvahy charakter a vlastnosti postavy, ktorú herec stvárňuje.

          Parametre: Gestika, mimika, postoje, rečový prejav, pohyb v priestore, interakcie s prostredím a ostatnými hercami, vzťah hereckej reprezentácie k postave, kostýmy, masky. Určite, ktoré postavy sú vo filme charakterom, ktoré reprezentujú určitý typ, a ktoré sú iba figúrkami. Pokúste sa o psychologický profil postáv, zistite hĺbku/šablónovitosť postáv, mieru ich autentickosti a motiváciu, cieľ, za ktorým idú.

           


          D) ANALÝZA PRVKOV FILMOVEJ REČI A PRVKOV KULTOVOSTI:

           

          Komunikačná os: (režisér) – FILM – (divák)

          Pomocná otázka: Aký film je?

          Cieľ: Analyzovať estetickú konštrukciu filmu

          Popis: Pojmom filmová reč označujeme vyjadrovacie prostriedky filmu. Pomocou filmovej reči tvorcovia nakrúcajú a upravujú filmové dielo tak, aby bolo zrozumiteľné pre diváka. Filmovú reč tvorí komplex dohodnutých pravidiel a zaužívaných konvencií, na základe ktorých film „hovorí“ k publiku. Je to vlastne dohoda o význame určitých postupov a prvkov, ktoré sa uplatnili pri výrobe filmového diela. Keby takáto dohoda neexistovala, diváci filmu by nechápali, čo sa odohráva na plátne a prečo. Tak ako ľudia musia poznať gramatiku, štylistiku a význam slov materinského jazyka, aby spolu mohli komunikovať, filmový divák si musí navyknúť na filmovú reč, aby mohol správne vnímať film, rozumieť mu a interpretovať ho. Prvky kultovosti sú tie prvky, ktoré vytvorili špecifickú pečať filmu, sú znakom jeho originality, výlučnosti, často sú predmetom adorácie fanúšikov a bývajú citované, parafrázované alebo vykrádané v iných filmoch. Pri rozbore týchto prvkov si nevšímame príbeh, ale sledujeme „povrch“ filmu, jeho základný komunikačný materiál. Rozoberáme estetické parametre a zamýšľame sa nad tým, na aké iné tituly náš film nadväzuje, kde je jeho miesto v kultúre.

          Parametre: Práca a funkcia tvorivých zložiek filmu v konkrétnom audiovizuálnom diele – réžia, kamera, strih, architektúra, zvuk, hudba (rozbor). Žánrové konvencie a ich narúšanie, prvky kultovosti vo filme: kostýmy, hudba, scény, situácie, repliky. Analyzujte, čo bolo príčinou úspechu alebo neúspechu filmu, pre aké cieľové publikum bol určený, prečo diváci vôbec išli na tento film do kina a čo ich lákalo, čo od neho očakávali a či film nejako splnil ich kultúrne (alebo iné – aké?) potreby.

           

           

           

          Chyby, ktorých sa treba vyvarovať:

           

          - Nepíšte prácu formou „dotazníku“, kde vypĺňate jednotlivé položky analýzy. Práca by mala byť súvislým, myšlienkovo kompaktným textom.

           

          - V práci nesmú byť pasáže s prerozprávaným dejom. Nemá zmysel písať, o čom film je a čo sa v ňom deje, pretože sme ho všetci videli.

           

          - Práca má byť rozborom a interpretáciou. Pozor na mechanické prepisovanie vlastných dojmov – od „dojmov“ je nutné postúpiť k „pojmom“. Treba písať o tom, aký je film a ponúknuť vlastnú interpretáciu, nie písať iba o svojich vlastných pocitoch z filmu. Dobrý spôsob, ako sa vymaniť zo zaznamenávania vlastných dojmov je preverovať každý svoj pocit otázkou „prečo?“.

           

          - Píšte text tak, akoby ste ho písali do odborného kritického časopisu, ale nepíšte recenziu (povrchnejšie zhodnotenie filmu, ktoré má väčšinou charakter odporúčania pre potenciálneho diváka). Musíte mať jasno v tom, čo chcete povedať, vyjadrujte sa preto pochopiteľne.

           

          - Necitujte z iných recenzií. Práca má byť Vašim rozborom a pohľadom na film, nemá sa opierať o to, čo o filme napísali iní recenzenti alebo fanúšikovia. Ak už citujete, tak iba také myšlienky, ktoré Váš text môžu obohatiť, rozšíriť (napríklad komentáre, vyjadrenia tvorcov, zaujímavé tvrdenia kritikov). Nelepte citát za citátom, ale pracujte s citátmi tvorivo. Vyberte si také, ktoré majú naozaj čo povedať a vyjadrite sa k nim, komentujte ich, prípadne sa k nim pokúste nájsť príklad. Ťažiskom textu musia zostať Vaše postrehy a myšlienky. Skúste analyzovať a interpretovať film na základe osobnej diváckej skúsenosti, nepodriaďujte svoju imagináciu cudzím postrehom a tvrdeniam. Čím viac budete kritickejší k textom iných autorov a nezávislejší na ich názoroch, tým skôr si vypestujete samostatnú schopnosť videnia a myslenia.

           

          - Nekonštatujte triviality. Vyhýbajte sa frázam (herecký koncert, pod režisérskou taktovkou, geniálne herecké výkony, film je majstrovské dielo). Nepíšte do práce vety, ktoré neobsahujú žiadnu informáciu, nemajú nijakú myšlienkovú hodnotu (Film patrí k najvýznamnejším dielam v súčasnej kinematografii; Film som síce celkom nepochopil, ale určite ma prinútil zamyslieť sa nad svojím životom; Film by som ho odporučila každému, kto má rád tento typ filmov, ja sama by som si ho ešte niekedy rada pozrela a pod.).

           

          -          V práci nevysvetľujte kategórie a pojmy z analytických modelov. 

           

           

           

           

           

           

           

          Odporúčaná literatúra – knihy:

          HOLANEC, Václav. 2005. 99 filmů moderní kinematografie. Praha : Albatros.

          KHOL, Jan. 1989. Interpretace. Nástin teorie a praxe interpretování. Praha : Academia.

          NOVOTNÝ, David J.: Chcete psát scénář? I. Základy dramaturgie II. Žánry v hraném filmu. Praha : FAMU, 2000. (knižnica SFÚ)

          PLENCNER, Alexander. 2004. Masový a kritický divák filmu. Konzumácia a interpretácia ako dva postoje k umeniu a svetu. In: Kolokvium 1-2. Zborník príspevkov z jarného a jesenného kolokvia masmediálnej komunikácie. Trnava : Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, s. 111-128.

          SCHRÖDER, Nicolaus. 2004. Slávni filmoví režiséri. Bratislava : Slovart.

          ULMAN, Miro – ULMAN, Peter. 2003. Sprievodca klubovým filmom. Bratislava : Asociácia slovenských filmových klubov/Slovenský filmový ústav.

          Odporúčaná literatúra – odborné časopisy:

          http://www.cinepur.cz>

          Film.sk – Časopis o slovenskej kinematografii. [online] Dostupné na: <http://www.film.sk>

          Film a doba – Čtvrtletník pro filmovou a televizní kulturu.

          KINEMA – Journal of Film and Audiovisual Media. [online] Dostupné na: <http://www.kinema.uwaterloo.ca/>

          KINO-IKON – Časopis pre vedu o filme a pohyblivom obraze.

           

          Spracované  dľa PhDr. Alexander Plencner


           

          UKÁŽKY ROZBOROV

          Posledné pokušenie Krista

    • Kontakty

      • Súkromná škola umeleckého priemyslu filmová, Petzvalova 2, Košice
      • info@filmovaskola.sk
      • Riaditeľka školy: PhDr. Jarmila Uhríková (+421 905 819 348, jarmila.uhrikova@gmail.com) Zástupkyňa riaditeľky: Ing. Lívia Hirjaková (+421 907 575 980, hirjakova@gmail.com) Zástupca pre umeleckú prax: Mgr. Valter Uhrík (+421 905 902 826; wuhrik@gmail.com) Sekretariát: Ing. Emília Romanová (+421 55 685 77 48), info@filmovaskola.sk Zborovňa - učitelia (+421 918 729 262)
      • Petzvalova 2, 040 11 Košice - Západ
      • 35558555
      • 2021875229
      • www.filmovaskola.sk www.filmovaskola.edupage.org
      • SK47 0200 0000 0018 2824 6953
    • Prihlásenie